REKLAMY SEM

!!! KOPÍROVAŤ LEN SO ZDROJOM ALEBO S IKONKOU !!!

Prispejte pokračovaním do komentárovej poviedky...

Komentárová poviedka: Lupita a Santos

18. července 2015 v 19:53 | Henušqa |  3.Narodeniny blogu♥

Minule som sa nudila, tak som vzala do ruky pero a pokúsila som sa napísať poviedku o Lupite a Santosovi. Teda je to moja prvá poviedka, takže dúfam, že sa Vám bude aspoň trochu páčiť. Nie je to však obyčajná poviedka, ale komentárová. Myslím, že viacerí viete o, čo ide, ale pre istotu to vysvetlím. Ja tu do článku napíšem začiatok poviedky a vy budete pokračovať v komentároch tak, že prvý, kto bude komentovať, si prečíta len môj začiatok a napíše pokračovanie a ďalší si prečíta aj môj začiatok aj komentár(e), ktorý(é) bol(i) zverejnený(é) pred ním a na to všetko bude pokračovať. Píšte slušne, pretože komentáre s vulgarizmami mažem! Ešte chcem dodať, že dej príbehu nejde presne podľa seriálu, sú tam len postavy z neho a samotný príbeh sa odohráva v priestoroch "Elite Way School". Tak začnem...

*Viac v celom článku*


"Lupita! Prečo tu sedíš tak sama? Kde je Roberta?" spýtala sa ma teta Mayra, keď ma našla sedieť samú pri stole v školskom bufete. "Pravdupovediac, ani neviem, Pravdepodobne sa niekde zašíva s Diegom," odpovedala som jej. Teta si prisadla a ja som si ďalej čítala knihu.
"Lupita..." začala teta. Ja som jej naznačila, aby chvíľu počkala, dočítala som vetu a zatvorila knihu. "Áno?" spýtala som sa jej. "Lupe! No, od vtedy, ako odišiel Nico si stále smutná a mĺkva. Možno by si na ňho mala zabudnúť. Myslím, že on už zabudol. Nedostala si od neho žiadny list, keby Ťa naozaj, mal tak rád, určite by tak rýchlo nezabudol!"
"Ja..." začala som hovoriť, ale v tom nás prerušila jedna čašníčka, ktorá zavolala tetu do kuchyne. "Prepáč, musím ísť! Potom dokončíme náš rozhovor," ospravedlnila sa mi teta a utekala do kuchyne. Chcela som opäť čítať knihu, ale len ako som ju otvorila, znova prišiel niekto k môjmu stolu.
"Ahoj Lupita!" pozdravili ma Diego a Roberta. Diego sa dlho nezdržal. Len sa rozlúčil s Robertou bozkom a išiel za Tomasom. "Počula si, že budeme mať nového spolužiaka?" spýtala sa ma Roberta. "Nie! A kedy má prísť?" nie síce s veľkým nadšením som sa jej opýtala. "To presne neviem, ale som na ňho veľmi zvedavá," povedala so šibalskou iskričkou v očiach. "Roberta!" povedala som prísne a pozrela som sa na ňu nechápavým pohľadom. "Čo si to o mne myslíš? Som len strašne zvedavá! A môjho Diegita by som nevedela opustiť." Keď to dopovedala, pozrela sa na Diega, ktorý sedel na druhej strane bufetu, a poslala mu pusu.
"Čaute, baby!" pozdravila nás zadychčaná José, ktorá pribehla k nášmu stolu, a pokračovala:"Od Alície som zistila, že ten náš nový spolužiak má prísť už dnes a viem aj jeho meno." "Prečo sa tak zaujímate o toho chlapca? Pripomínam vám, že ste obe zadané!" povedala som im. "Sme len zvedavé! Veď s ním predsa budeme chodiť do triedy," odvetila Roberta a ďalej sa pýtala José:"No José, ako sa volá?" "Santos," povedala José.
Potom sa baby ešte rozprávali, ale ja som si vzala knihy a odišla som. Už som mala plné zuby toho, ako stále vravia o nejakom Santosovi. Kráčala som po preplnenej chodbe, keď do mňa zrazu niekto nečakane vrazil a ja som ostala na zemi...

 


Komentáře

1 Tina Tina | Web | 23. července 2015 v 22:52 | Reagovat

...kniha mi padla na zem tak, že ostala roztvorená na jednej zo strán a nepekne som si udrela lakeť.
"Prepáč, že som do teba vrazil, nechcel som, nebolo to naschál," ospravedlňoval sa mi niečí chlapčenský hlas.
"Nič sa nestalo, to sa môže stať každému," hovorila som mu zatiaľ čo som sa naťahovala po svoju knihu, no jeho ruky ma predbehli. Zavrel ju a opatrne mi ju podal do rúk a vtedy som zdvihla hlavu a po prvýkrát sa naňho pozrela. Srdce mi zastalo a znovu sa rozbúchalo ešte silnejšie ako predtým, ruky sa mi začali triasť a nedokázala som uhnúť pohľadom, len sa dívať do jeho krásnych očí. Akoby sa zastavil svet a boli sme len my dvaja...nik iný. Potriasla som hlavou a vzala si od neho moju knihu, podal mi ruku a ja som ju s vďakou prijala. Neisto som sa na toho neznámeho usmiala.
"Inak, ja som Santos a ty si...?" nechal vetu nedokončenú.
"Lupita. Ja som Lupita," pozrela som sa mu do očí a vedela som, že musím okamžite odísť. Než stihol akokoľvek zareagovať, s tichým ´ahoj´som sa rozbehla po schodoch na internát s myšlienkami niekde v oblakoch. Zákruty som brala rýchlosťou vetra a snažila som sa ujsť pred tým novým, Santosom. Otočila som sa na moment a opäť som do niekoho vrazila a bola to...

2 AnnyLove AnnyLove | E-mail | Web | 27. července 2015 v 23:45 | Reagovat

Alma.
"Zlatko, dávaj pozor. Stalo sa niečo? Si akási roztrasená," spýtala a ma a pohladila ma po vlasoch.
"Nie, Alma, som v poriadku," zaklamala som a snažila som sa odvrátiť tému, "A ty, čo tu robíš? Prišla si za Robertou?"
"Samozrejme, pôjdem pozrieť, aj moju princeznú, ale prišla som najmä za Miou, lebo niečo potrebuje. Ozaj, a nevidela si ju?" usmiala sa na mňa.
"Nie, Miu som dnes naposledy videla na vyučovaní, ale Roberta je s José v bufete." Bola som stále dosť nepokojná, preto som sa vyhovorila, že sa musím ísť učiť, rozlúčila som sa s Almou a odišla do izby. Zavrela som za sebou dvere. Dievčatá tam neboli, čo som bola aj celkom rada, aspoň som mohla byť chvíľu sama.
"No tak Maite, čo to malo dnes znamenať. Ešte je tu len nový a ty už si si urobila trapas, dívala si sa na neho jak teľa na nové vráta. Ako si mohla byť tak mimo?" hovorila som si sama pre seba. Odložila som si veci a ľahla som si na posteľ. "Och, ale tie jeho oči," nedalo sa mi nespomenúť na ten intenzívny pohľad. Zrazu niekto zaklopal...

3 Henušqa Henušqa | Web | 17. srpna 2015 v 12:19 | Reagovat

"Roberta, poď ďalej! Je otvorené," zakričala som, tak aby to bolo počuť až za dvere. V okamihu, keď som to dopovedala, uvedomila som si, že Roberta by predsa neklopala. José, Roberta a ja máme predsa každá vlastné klúče od našej izby. Hneď som sa otočila k dverám a do izby vstupoval Gaston. "Fernándezová, nie som vaša spolužiačka Pardoová," pozrel sa na mňa tým jeho pohľadom, ktorý vyvolával u všetkých študentov Elite Way School náramný strach, a pokračoval:"Prišiel som Vám oznámiť, že sa máte ihneď dostaviť do riaditeľne,"
Bola som prekvapená, ale Gastona som sa radšej nič nepýtala a len som prikývla. On následne odišiel a mne začali v hlave víriť. Prečo by som mala ísť do riaditeľne? Veď som nič nespravila. "Lupita! Čo tu chcel Gaston?" prerušila moje zamýšlanie Roberta, ktorá práve vchádzala do našej izby. "Prepáč Roberta, ale ponáhľam sa!" povedala som a namierila som si to rovno k dverám. Smer bol jasný-riaditeľňa!

4 Henušqa Henušqa | Web | 17. září 2015 v 16:45 | Reagovat

[3]: *víriť myšlienky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

ĎAKUJEM ZA NAVŠTEVU A PRIĎTE AJ NABUDÚCE:)