REKLAMY SEM

!!! KOPÍROVAŤ LEN SO ZDROJOM ALEBO S IKONKOU !!!

Prispejte pokračovaním do komentárovej poviedky...


Komentáře

1 Tina Tina | Web | 23. července 2015 v 22:52 | Reagovat

...kniha mi padla na zem tak, že ostala roztvorená na jednej zo strán a nepekne som si udrela lakeť.
"Prepáč, že som do teba vrazil, nechcel som, nebolo to naschál," ospravedlňoval sa mi niečí chlapčenský hlas.
"Nič sa nestalo, to sa môže stať každému," hovorila som mu zatiaľ čo som sa naťahovala po svoju knihu, no jeho ruky ma predbehli. Zavrel ju a opatrne mi ju podal do rúk a vtedy som zdvihla hlavu a po prvýkrát sa naňho pozrela. Srdce mi zastalo a znovu sa rozbúchalo ešte silnejšie ako predtým, ruky sa mi začali triasť a nedokázala som uhnúť pohľadom, len sa dívať do jeho krásnych očí. Akoby sa zastavil svet a boli sme len my dvaja...nik iný. Potriasla som hlavou a vzala si od neho moju knihu, podal mi ruku a ja som ju s vďakou prijala. Neisto som sa na toho neznámeho usmiala.
"Inak, ja som Santos a ty si...?" nechal vetu nedokončenú.
"Lupita. Ja som Lupita," pozrela som sa mu do očí a vedela som, že musím okamžite odísť. Než stihol akokoľvek zareagovať, s tichým ´ahoj´som sa rozbehla po schodoch na internát s myšlienkami niekde v oblakoch. Zákruty som brala rýchlosťou vetra a snažila som sa ujsť pred tým novým, Santosom. Otočila som sa na moment a opäť som do niekoho vrazila a bola to...

2 AnnyLove AnnyLove | E-mail | Web | 27. července 2015 v 23:45 | Reagovat

Alma.
"Zlatko, dávaj pozor. Stalo sa niečo? Si akási roztrasená," spýtala a ma a pohladila ma po vlasoch.
"Nie, Alma, som v poriadku," zaklamala som a snažila som sa odvrátiť tému, "A ty, čo tu robíš? Prišla si za Robertou?"
"Samozrejme, pôjdem pozrieť, aj moju princeznú, ale prišla som najmä za Miou, lebo niečo potrebuje. Ozaj, a nevidela si ju?" usmiala sa na mňa.
"Nie, Miu som dnes naposledy videla na vyučovaní, ale Roberta je s José v bufete." Bola som stále dosť nepokojná, preto som sa vyhovorila, že sa musím ísť učiť, rozlúčila som sa s Almou a odišla do izby. Zavrela som za sebou dvere. Dievčatá tam neboli, čo som bola aj celkom rada, aspoň som mohla byť chvíľu sama.
"No tak Maite, čo to malo dnes znamenať. Ešte je tu len nový a ty už si si urobila trapas, dívala si sa na neho jak teľa na nové vráta. Ako si mohla byť tak mimo?" hovorila som si sama pre seba. Odložila som si veci a ľahla som si na posteľ. "Och, ale tie jeho oči," nedalo sa mi nespomenúť na ten intenzívny pohľad. Zrazu niekto zaklopal...

3 Henušqa Henušqa | Web | 17. srpna 2015 v 12:19 | Reagovat

"Roberta, poď ďalej! Je otvorené," zakričala som, tak aby to bolo počuť až za dvere. V okamihu, keď som to dopovedala, uvedomila som si, že Roberta by predsa neklopala. José, Roberta a ja máme predsa každá vlastné klúče od našej izby. Hneď som sa otočila k dverám a do izby vstupoval Gaston. "Fernándezová, nie som vaša spolužiačka Pardoová," pozrel sa na mňa tým jeho pohľadom, ktorý vyvolával u všetkých študentov Elite Way School náramný strach, a pokračoval:"Prišiel som Vám oznámiť, že sa máte ihneď dostaviť do riaditeľne,"
Bola som prekvapená, ale Gastona som sa radšej nič nepýtala a len som prikývla. On následne odišiel a mne začali v hlave víriť. Prečo by som mala ísť do riaditeľne? Veď som nič nespravila. "Lupita! Čo tu chcel Gaston?" prerušila moje zamýšlanie Roberta, ktorá práve vchádzala do našej izby. "Prepáč Roberta, ale ponáhľam sa!" povedala som a namierila som si to rovno k dverám. Smer bol jasný-riaditeľňa!

4 Henušqa Henušqa | Web | 17. září 2015 v 16:45 | Reagovat

[3]: *víriť myšlienky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

ĎAKUJEM ZA NAVŠTEVU A PRIĎTE AJ NABUDÚCE:)